Technologický dlh alebo ako upratať skôr ako nás to dobehne.

Priestor medzi víziou a teóriou „ako by organizácia mohla fungovať“ a praktickou realitou je bohužiaľ niekedy príliš veľký. A tak paradoxne tie organizácie, ktoré by najviac potrebovali zásadnú zmenu fungovania, sa tejto zmene bránia najviac. Táto paralýza má aj veľmi praktický základ. Zmena je príliš veľká. Každá zmena, ako na individuálnej, tak na organizačnej úrovni, musí prebiehať krok po kroku. Inak sa nikdy nezrealizuje. Niekedy sa dokonca aj začne, ale nedokončí.

Technologický dlh – slon v miestnosti, o ktorom sa nehovorí

Technologický dlh sa často spomína v rovine softvéru. Problematika je oveľa komplikovanejšia. Pretože je potrebné vnímať celkový pohľad zahŕňajúci infraštruktúru, systémy, aplikácie, procesy a štruktúru nad rámec softvéru. Je to veľký priestor, kde je obrovský neporiadok. Ten znamená mimoriadne riziko a zároveň výrazne spomaľujúci sa výkon. Je to daň, ktorá sa platí za unáhlené budovanie IT riešení vo veľkých firmách. Je to daň, ktorú platia všetci, pretože nikto pred tridsiatimi rokmi netušil, akým smerom sa technológie budú vyvíjať. Príliš dlhý čas sa fungovalo spôsobom, keď okamžité riešenie bolo prioritou. Teraz si všetci začínajú uvedomovať nebezpečenstvo, tikajúcu bombu, ktorú tento problém predstavuje. Ale pretože ten problém je príliš veľký, tak sa o ňom hovorí málo. Resp. už sa hovorí, ale s riešením je to náročnejšie.

Technologický dlh – riziko, ktoré narastá nebezpečne rýchlo

Malé deti veria tomu, že keď zavrú oči, tak strašiak zmizne. Nezmizne. Naopak, narastá každým ďalším dňom. A tým pádom každým dňom predstavuje rastúce riziko. Narastá každým rozhodnutím, kedy akútne riešenie je nadradené dlhodobému riešeniu. Existuje možnosť, že sa celý systém, ktorého výkonnosť samozrejme s narastajúcim technologickým dlhom výrazne klesá, paralyzuje natoľko, že sa samotný technologický dlh stane akútnym. Tomu je ale potrebné sa za každú cenu vyhnúť. Prvý krok k riešeniu je pozdvihnúť tento problém na najvyššiu úroveň, na úroveň boardu. A tam hovoriť jednoznačne o dôsledkoch, ktoré sú bez riešenia úplne nevyhnutné. Na najvyššej úrovni nie je dobré vznášať iba problém, je potrebné prinášať rovno riešenie.

Prvý krok – definuj problém a popíš postup

Úplne zásadný prvý krok je popísať aktuálnu situáciu. Tak ako to jednoducho znie, tak je to vo finále veľký problém. Organizácia je živý organizmus a situácia je komplexná. Aj samotný zmysluplný opis, ktorý by dokázal jednoducho definovať súčasnú situáciu pri zachovaní prepojenia, závislostí a celkovej previazanosti, je už príliš veľké sústo. Ďalší krok je potom definovať scenáre riešenia a navrhnúť nástroj, ktorý by pomohol facilitovať dané riešenie. Nie je potrebné zdôrazňovať, že organizácia nie je tepláreň, ktorú môžeme cez letné prázdniny na týždeň odstaviť. Že všetko sa deje nielen za normálnej prevádzky, ale biznis tlačí na implementáciu stratégie a inovácie. To znamená „čistenie“ musí byť realizované paralelne so všetkými ostatnými iniciatívami.

Architektonický dlh nad rámec technologického dlhu

Na popísanie danej situácie sú nástroje enterprise architektúry jedno zo zásadných riešení. Je však potrebné mať nástroj, ktorý je dostatočne sofistikovaný na to, aby vytváral dynamický popis, nie statický obrázok, ktorý prakticky okamžite zastaráva a ako taký je vlastne zavádzajúci. Je vhodné mať nástroj, ktorý umožní definovať scenáre, vykonať analýzu a optimalizovať finálny scenár a vytvoriť roadmapu, míľniky. Nastaviť systém vyhodnocovania.

V opačnom prípade, keď neexistuje opis situácie, dochádza k tomu, že nad rámec technologického dlhu narastá dlh architektonický (absencia opisu situácie). Riziko potom rastie exponenciálne a možnosť riešenia je ešte vzdialenejšia.

Agilita a biznis agilita

Agilita môže veľmi jednoducho ďalej prehlbovať technologický dlh, pretože sa vo svojom prístupe zameriava na „tu a teraz“ a na nezávislé riešenia, ktoré pochopiteľne zrýchľujú implementáciu inovácií. Treba však veľmi pozorne sledovať, či sa tak deje na úkor prehlbujúceho sa technologického dlhu. Pretože to je potom iba otázka času, kedy sa bude za to „platiť“. Preto je dobré hovoriť o biznis agilite alebo adaptabilite, tj schopnosti zmeny a implementácie inovácií za predpokladu, že je zohľadnený kontext celkového biznisu a teda organizácie ako celku.

Optimálna rovnováha

Život sám aj všetky veľké funkčné systémy stoja na kúzelnom princípe rovnováhy. Aj preto v rámci celkového rozvoja je potrebné pri riešení akútnych problémov zvažovať strednodobý dopad. Krátkodobé technologické riešenia nemôžu znamenať strednodobý prílišný nárast rizika a nákladov. Je potrebné udržiavať zdravú rovnováhu, inak je zásadne ohrozená celková výkonnosť firmy. Je dôležité nevytvárať neblahé technologické dedičstvo, na ktoré bude firma doplácať ešte veľmi dlho.

Každá kríza je príležitosťou

Priznanie problému, jeho vyriešenie a nastavenie celkového systému je vlastne obrovským prínosom pre ďalší rozvoj enterprise. Platí, tak ako v mnohých iných prípadoch, že riešením problému sa získa výrazná pridaná hodnota, v tomto prípade často skutočne systémová. To by mohlo byť to pozitívne, čo by mohlo pozmeniť mindset. O to úspešnejšie potom bude celkové riešenie a jeho implementácia, o to jednoduchší bude priebeh. O to väčšie odhodlanie sa do riešenia pustiť.

autor Zuzana Behová